Page 65
WWW.CASOPISGOLF.CZ
63
Víta nás moderný klubový dom Saare
Golf
. Osemnásť jamkové ihrisko točiace
sa okolo neho vyzerá, ako by tam bolo
odjakživa. Keby nebolo bankrov a vlajok
na grínoch, chvíľami by ste si ho ani ne-
všimli. Názory naň si vymieňame rovno
s jeho autorom, skúseným fínskym di-
zajnérom Lassim Pekka Tilanderom.
Na naše pozitívne hodnotenie reaguje
s patričnou hrdosťou. „Práve tak sa sna-
žím projektovať svoje ihriská,“ hovorí.
„Mám rád, keď golfi sta vie čo hrá, včas
vidí prekážky. Nie som zástanca „tricky“
ihrísk. Aj Saare som takto projektoval.“
Treba ale dodať, že hoci toto rovinaté
ihrisko vyzerá „mierumilovne“, vie aj po-
trápiť. Gríny sú značne členité a správne
si prečítať dráhu, kadiaľ by mala ísť lop-
tička, je značné umenie. A mimoriadnu
pochvalu si zaslúžia tamojší grínkípri.
Všetky gríny boli v čase našej návštevy
v perfektnom stave. Nechýba veľa vod-
ných prekážok a keďže na ostrove
takmer vždy fúka vietor, treba si doko-
nale premyslieť každý úder.
Vo fl ajte hráme s mladou a krásnou ka-
pitánkou miestneho dámskeho družstva
Rinou, ktorá klub na druhý deň reprezen-
tovala na celoestónskych letných športo-
vých hrách. „Golf je ich súčasťou prvý krát
v histórii. Nie je to náhoda. Veď čoskoro
pôjde o olympijský šport,“ pripomína.
Keďže v Estónsku majú zatiaľ len necelé
tri tisícky registrovaných hráčov, spolie-
hajú sa najmä na návštevu Škandinávcov
a Nemcov. Tí v histórii o ostrov niekoľko
krát bojovali, aj im istý čas patril a dodnes
je to pre jeho pôvab obľúbené miesto na
oddych. Väčšina návštevníkov prichádza
trajektami, ale dá sa tam pristávať aj ma-
lými lietadielkami.
ZBOHATOL NA VANKÚŠOCH
Ihrisko Saare patrí do majetkového port-
fólia jedného z najbohatších Estóncov –
Petera Hunta. Vyrástol vo Švédsku a švéd-
sky dych má aj jeho podnikanie. Pôvodne
obchodoval so športovým textilom, ale
v 90. rokoch kúpil estónsku fabriku na vý-
robu posteľnej bielizne.
Dnes obrat jeho spoločnosti Wendre pre-
vyšuje 100 miliónov eur ročne. Venuje sa
najmä výrobe vankúšov a paplónov, ale aj
matracov a postelí a zásobuje nimi najmä
TALLINN PRIPOMÍNA PRAHU
Keď už priletíte do hlavného mesta Tallinn,
nenechajte si ujsť prehliadku Starého mesta. Na
rozdiel od bratislavského je čisté, upravené, majitelia
domov a reštaurácii sa priam pretekajú, kto bude
mať na oknách a terasách krajšie živé kvety.
Staré mesto je zo stredoveku, vidieť ho zdiaľky a
hlavne z mora. Z obranných dôvodov ho totiž postavili
na kopci nad Fínskym zálivom a obkolesili hradbami
s množstvom strážnych bášt. V období nemeckého
panstva patrilo aj medzi významné hanzovné mestá.
Cez deň býva plné turistov najmä z dovolenkových
cruiserov plaviacich sa po Baltickom mori. Do čias,
keď Estónsko uzamkli po roku 1917 do Sovietskeho
zväzu, sa nazývalo Reval. Cestovatelia mu hovoria aj
Malá Praha a naozaj ju svojimi kľukatými, kameňmi
dláždenými, do kopca stúpajúcimi uličkami,
množstvom palácov i kostolov pripomína.
Vari najviac obdivovateľov má Dóm a množstvom
vežičiek zdobený pravoslávny chrám Alexandra
Nevského, radnica či dom Bratstva čiernych hláv. Jednou
z dominánt je aj veža kostola Sv. Olafa, ktorá bola v 15.–
16. storočí so 123 metrami najvyššou v celej Európe. Cez
vojnu ju Červená armáda zbombardovala.
Ak ju v čase komunistického režimu obnovili, bolo to
aj preto, aby do nej umiestnili rušičky pre Estóncov
zakázanej fínskej televízie. V Tallinne žije zhruba tretina
z celkovej necelej 1,3 miliónovej populácie krajiny.
Foto: JTallinn City Tourist Offi ce & Convention Bureau
Foto: JTallinn City Tourist Offi ce
& Convention Bureau
Tallinnský prístav
Radničné námestie v Tallinnu
Pravoslávny Chrám Alexandra Nevského
Tallinn
Foto: JTallinn City Tourist Offi ce
& Convention Bureau
Foto: JTallinn City Tourist Offi ce
& Convention Bureau